Přeskočit na obsah

Roman Kaliský

Z Wikicitátů

Roman Kaliský (23. září 1922, Slovenská Ľupča – 8. listopadu 2015) byl slovenský novinář, spisovatel a politik.

Výroky[editovat]

  • Východisko z našej terajšej spoločenskej krízy sa dá nájsť len v demokratickom dialógu za najširšej plurality názorov. Takýto dialóg však môže prebiehať len v podmienkach úplnej rovnoprávnosti všetkých partnerov v slobodnej spoločnosti. No sloboda jednotlivca sa musí, prirodzene, končiť tam, kde sa dotkla slobody, práva a bezpečnosti iných... vzájomná občianska úcta a tolerancia, a tým aj života schopná socialistická spoločnosť...“ (list Gustávovi Husákovi)
  • Demokracia v národe, a teda ja v jeho žurnalistike, sa musí obrodzovať denne. To okrem iného znamená, že musí každodenne odolávať pokušeniu stať sa víťaznou...
  • Dejiny sa nikomu ospravedlniť neprídu, ani sa nebudú ponáhľať, vracať či opakovať.
  • zákon o zachovaní energie neplatí len vo fyzike, ale aj v dejinách národov. Veď naše dejiny – dejiny žiadostí, ponôs, memoránd, deklarácií, dohôd, ale aj povstaní – sú nepretržitou reťazou politických prehier a porážok. Zachovali sme sa tu, medzi Dunajom a Tatrami, napriek protivenstvám histórie ako živý dôkaz toho, že porážky neznamenali a neznamenajú zánik.
  • Memorandum národa slovenského by nám sotva čo malo povedať, keby Slovenskom dnes napriek všetkým mravným, ekonomickým a sociálnym patáliám nehýbala základná otázka národného bytia, sformulovaná už nielen do programu, ale priam do hesla: Za tú našu suverenitu! Dejinný pokrok tu teda očividne je
  • Keď počujem, že politika je umením možného, vždy sa vo mne niečo ozve. Lebo ak je naozaj umením, potom sa musí v kritických chvíľach pokúšať aj o nemožné, zdanlivo nemožné. Nemôže sa uberať len cestou praktických možných krokov: dnes tak a zajtra možno inak, podľa toho, čo čoho nás bude „reálna situácia“ tlačiť. Politika musí ísť za víziou veľkého cieľa.

Ve výrocích[editovat]

  • Kaliský nám, o půl generace mladším novinářům ukázal, že jsou témata odjakživa pro noviny jako stvořená a je třeba se jim věnovat. -- Ján Čomaj[1]
  • Rozíďme sa v pokoji, dosť bolo, dajme zbohom federácii! Odznelo to na matičnom zhromaždení v marci 1992. A malo rozhodujúce pokračovanie v prijatí Deklarácie o zvrchovanosti na pôde Slovenskej národnej rady v júli. V tom politickom akte, čo viedol k rezignácii federálneho prezidenta V. Havla. A k usporiadaniu Kongresu slovenskej inteligencie na Donovaloch, inteligencie národnej, v prevažnej väčšine matičnej, a prijatiu otvorenej podpisovej výzvy. Tam Roman Kaliský, podobne ako kedysi Andrej Hlinka, hovoril o nevyhnutnosti rozchodu s vierolomným, tentoraz českým partnerom. -- Dušan Kerný, Slovenské národné noviny

Reference[editovat]

Externí odkazy[editovat]