Gustáv Husák

Z Wikicitátů
Přejít na: navigace, hledání
Gustáv Husák, oficiální prezidentský portrét.

Gustav Husák (10. ledna 1913, Dúbravka, Slovensko – 18. listopadu 1991, Bratislava, Slovensko) byl československý politik a prezident.


  • Reakčné živly videli nebezpečie, že pracujúci človek sa od nich odkláňa. My chceme budovať, ale ak vyvolajú boj, urýchlia svoj zánik. Bude treba, obrátime sa priamo na ľud republiky aby sa vyslovil čo si o tom myslí a sám do veci zasiahol. Príde, bo prísť musí ten veľký deň súdu a za stôl zasadne pravda môjho ľudu!"[1]
  • História bude raz hovoriť veľmi jasne a adresne. Fyzické i duševné sily človeka majú svoje hranice. Sem-tam sa podarí výnimočne túto hranicu prekročiť. Aj to iba vtedy, keď do slova a do písmena odhodláš sa "radšej nebyť, ako byť otrokom" lží a podvodu." [2]
  • V dejinách českej a slovenskej spoločnosti boli obdobia, keď ľudia vylezú zo svojej obvyklej kože, nájdu pôvodný zmysel veľkej spoločenskej myšlienky a ideálu, zmysel osobnej statočnosti, oprášia ich, vytasia za ne meč! Ak sa človek zaoberá prevratnými rokmi v dejinách národa a štátu, rokmi veľkých utrpení i veľkých nádejí, je uchvátený tým, koľko neosobného sa v ľuďoch nájde, koľko obetavosti a nezištnosti, ako veľkosť a hrdinstvo človeka ide ruka v ruke so skromnosťou a nenáročnosťou. Ako osobné splýva so spoločenským. Rastie človek ako stavebná jednotka spoločnosti a na svojich ramenách nesie i spoločnosť k vyšším stupňom. 1966 [3]
  • Áno, komunisti narobili veľa chýb, hlúpostí, dopusili deformácie. To ale neznamená, že sociálne vymoženosti a socialistické myšlienky a hodnoty sa tým pochovali. Západ podobný tomu, akým prešlo vo svojich dejinách kresťanstvo, lebo nik dnes nemôže poprieť skutočnosť, že aj v jeho histórii bolo tmárstvo, inkvizícia, netolerantnosť, korupcia a ďalšie negatívne stránky a obdobia. Idea spravodlivosti rovnosti ľudí bola nad tým vyšetkým, preto humanizmus krestanstva a jeho nosné myšlienky dokázali strhávať ľudí... Po porážke, akú sme utrpeli, sa nechce uznať. že socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie a sebavedomie prostých pracujúcich ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie. Znehodnocuje sa všetko, aj to, čo bolo v socialistických krajinách dobré." 27. februára 1991[4]
  • Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr ... Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. ... Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. ... Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. .... V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. ... Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. ... Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."[5]
  • Hranice nie sú korzo, aby sa tu volakdo prechádzal!
  • Stanovisko vedení je takové že to, co se odváží aktivního odporu někde na ulici nebo něco podobného rozbijeme nemilosrdně ať by to stálo, co stálo. (1969)[6]
  • Prežili sme obdobia, keď sa veľmi ťažko pracovalo a keď statoční vydržali. Nech odpadne, čo je kolísavé, nech odpadne, čo je oportunistické, ale nech v tej strane zostane, čo je pevné, čo je charakterné, čo chce za tento národ zápasiť.[7]
  • Priestor pre verejnú mienku sa otvoril nielen komunistom, nielen ľuďom podporujúcim socialistickú myšlienku, ale aj antisocialistickým silám... i ľuďom, ktorí s komunizmom nikdy nezrástli, ktorí stáli na opačnej pozícii. A my sme nenašli dosť politických prostriedkov na zápas s týmito silami, či to už boli rozličné kluby - K231, KAN alebo aj rozličné iné prejavy, čo už išlo o pokusy najmä v českých krajoch o obnovenie sociálnodemokratickej strany atď." [8]
  • Koncepcia normalizácie nebola mojim výmyslom. Všetci sme ju schvaľovali ako jediné možné východisko. Keď niektorá krajina zažije zemetrasenie - čo robí? Snaží sa normalizovať život. A čo je možné robiť, keď do nej vtrhne stotisícová spojenecká armáda? S Brežnevom som mal o tejto otázke tvrdé rozhovory aj po auguste. Vedel, ako nás to páli. Odďaloval riešenie. Po ňom to samé robil Andropov. A tak to bolo až od roku 1987, keď som sa vzdal funkcie generálneho tajomníka. Aj Gorbačov sa po svojom nástupe vykrúcal, že on pri tom roku 1968 nebol, že nebola to len ich vec a podobne. A čo Amerika? Čo celý Západ? Prezident Johnson sa dohodol s Brežnevom a vzal okupáciu Česko-Slovenska na vedomie. Formálne protestoval, ale ináč nepohol ani prstom. [9]
  • "O koho som sa mal oprieť? O Brežneva? O Ulbrichta? O Gomulku, ktorý Brežneva v zásahu proti nám tiež vehementne podporoval? O Jánoša Kadára, ktorý nás chápal, radil nám ale proti Brežnevovi, no jeho aparátnikom a jeho maršalom sa nedokázal postaviť? Vedel som, že sovietskych vojakov z republiky vytlačiť nemôžeme. Ale štát bolo treba udržať, museli sme žiť, potrebovali sme pokoj. Tak som rozmýšľal nielen ja, ale aj ostatní ľudia vo vedení. V tomto zmysle som robil konsolidáciu s Dubčekom. Kadár mi rozprával, koľko hrôz, obetí na životoch, krvi a potom popráv zažilo Maďarsko od roku 1956. Takým hrôzam u nás sme chceli zabrániť. Chceli sme zabrániť zatváraniu ľudí a politickým procesom. Preto sme sa obávali demonštrácií, násilia z našej strany. Bol som presvedčený, že keď sa to podarí, odídu aj vojská.[10]
  • Bola to intervencia a po nej okupácia. (odpoveď na otázku ako hodnotí 21. august 1968, odpovedané 18. mája 1990)
  • O čom dumá Clementisova busta, s rozpakmi odhalená: o malých meradlách malého národa, či o optimistickej tragédii životného zápasu? (prejav pri príležitosti 65. výročia a 15. výročia smrti Vladimíra Clementisa na Námestí SNP, 1967)
  • Človek vyrastie v konkrétnom svete ľudí, myšlienok, činov. Vytvorí si hierarchiu hodnôt, morálnych i politických kritérií, usiluje sa riadiť sa nimi a podľa nich posudzuje aj iných. Keď na dlhé roky vypadne z toho sveta, v hlave mu zostávajú osoby i spoločnosť v podstate v tom stave, ako ich poznal. Potom sa vráti medzi svojich, ale - malou zmenou slov Biblie - spoznajú ho a on nespoznáva svojich. Takmer doslovne a najmä v prenesenom zmysle. [11]
  • Zbavený akejkoľvek možnosti zákonnej obrany a obhajoby, uprostred ubitých a zlomených spoluobžalovaných, bránil som sa sám, ako som mohol, ako mi dovolili, očakávajúc najťažší trest - šibenicu. (o trpkej skúsenosti z 50. rokov)
  • Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. ... V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. ... Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny febuára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení. [12]
  • Slováci musia získať pocit naprostej bezpečnosti a nesmú mať dojem, že im hrozí zase návrat k centralizmu a k starým pomerom. (Gustav Husák požaduje federáciu v roku 1945) [13]
  • Musíme korigovať svoj vzťah k širokým slovenským masám. Musíme si znovu získať dôveru robotníka a roľníka, ktorú naši inteligenti vymenili za službu bohatému panstvu. Šíp, 1935 [14]
  • My nebudeme romanticky snívať o krásach a čistej duši ľudu, ani plakať nad jeho biedou, ale postavíme sa do stredu zástupu, roztrpčeného skutočnosťou sociálnou a spoločenskou a pomôžeme zmeniť dnešok tak, aby človek nebol vykorisťovaný človekom." 1935, časopis Svojeť [15]
  • Ja osobne som od mladých rokov veril svetlým ideám socializmu. Kde boli chyby, boli chyby ľudí, a nie základných myšlienok socializmu. Nevidím ani dnes vo svete lepšie základné myšlienky, základné orientácie. Preto im zostávam verný. (1991) [16]


O něm[editovat]

  • Hranice nejsou korzo? Co to je korzo? Kdo byl Husák? Co to je hranice? (ohlas na známý Husákův výrok při zrušení hraničních kontrol 2008) --Vladimír Renčín
  • Já osobně mám z toho velkou radost, že byl opět navržen do funkce prezidenta naší republiky soudruh Gustáv Husák. Nesmírně si ho vážím, líbí se mi to, jak řídí naši politiku a veškeré dění v naší republice, a nejvíce na něm také obdivuji to, že si zachoval stále lidský přístup. Já osobně jsem se s ním několikrát při různých slavnostních příležitostech setkala, vždycky se o všechno zajímal a měl, to mě velmi překvapilo, nesmírný přehled, věděl o všech výkonech a všechno, a proto tedy mám z toho nesmírnou radost, že bude soudruh Gustáv Husák znovu zvolen prezidentem naší republiky. --Helena Fibingerová[17]

Reference[editovat]

  1. Gustav Husák, Krajská konferencia KSS, Košice, 1948
  2. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991
  3. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.127
  4. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991
  5. Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách
  6. Dubčekova volba: špatné nebo ještě horší. Živá historie, květen 2010, s. 51.
  7. http://www.sds.cz/rservice.php?akce=tisk&cisloclanku=2007082301
  8. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.111
  9. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.110
  10. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.129
  11. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.85
  12. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.61
  13. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.47
  14. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.21
  15. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.21
  16. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.165
  17. archivní nahrávka pořízená 21. 5. 1980, tj. den před volbou prezidenta ČSSR, vysílaná v pořadu Rozhlasový rok na ČRo 3 Vltava 21. 5. 2013, záznam dostupný z http://www2.rozhlas.cz/stream/2886002.mp3

Externí odkazy[editovat]